Organizačná psychologička Kristína Pomothy: Úspešné spoločnosti ponúkajú bezpečné, vyvážené a slobodné pracovné prostredie

Kristína Pomothy je organizačná psychologička, ktorá pomáha firmám zmeniť pracovné prostredie na efektívnejšie. Venuje sa pozorovaniu vzťahov na pracovisku, fungovaniu tímov či motivácii zamestnancov, a svojou prácou chce prispievať k tomu, aby mohli byť ľudia v práci sami sebou. Rozprávali sme sa o tom, ako nás dokáže ovplyvňovať pracovné prostredie, aké sú najčastejšie stresové faktory na pracovisku, ale aj o rovnoprávnosti žien na pracovisku, či syndróme vyhorenia.

Študovali ste na London School of Economics, konkrétne sociálnu a organizačnú psychológiu. Prečo ste si vybrali práve tento odbor, čo vás k nemu priviedlo?

Počas štúdia som pár rokov pracovala v Bratislave a po ukončení prvej vysokej školy v Kalifornii. Mala som málo skúseností a svet korporácií som vnímala skôr ako pozorovateľ. Asi som odjakživa inklinovala k pochopeniu systémov a vzťahov. Fascinovalo ma ako procesy, rozhodovanie, kultúra a vzťahy ovplyvňujú zážitok z práce, aj kvalitu jej výstupov.

Chcela som rozumieť zákonitostiam, ktoré umožňujú jednoduchšie inovovať, učiť sa a tvoriť, a chcela som prispieť k tomu, aby sa ľudia cítili v práci autentickejšie, aby mohli byť sami sebou. Organizačná psychológia ma zaviedla aj do oblastí, do ktorých som vôbec neplánovala ísť. Už pár rokov sa venujem aj intervenciám, ktoré majú bližšie k terapii, učím sa o vedomí a neurovede.

Čo je náplňou vašej práce organizačnej psychologičky?

Venujem sa riadeniu zmeny a vzťahom na pracovisku. Pozorujem organizačné správanie, leadership, fungovanie tímov, angažovanosť zamestnancov a motiváciu. Pomáham tiež s nastavením procesov, rituálov a systémových zmien, ktoré zlepšujú pracovný výkon a zážitok.

Venujem sa aj interakcii zamestnancov s pracovným prostredím a pomáham firmám zmeniť svoje prostredie na efektívnejšie pre tie aktivity, ktoré v ňom robia.

 „Jednoducho povedané pomáham firmám šiť pracovné prostredie na mieru.“

Čoraz viac sa stávame tzv. indoor generation – 90% nášho produktívneho času strávime v budovách, ku ktorým patria aj kancelárie. Do akej miery dokáže pracovné prostredie ovplyvniť človeka?

Tak, ako každé prostredie, výrazne,  aj v pozitívnom, aj negatívnom smere. Skúma to celé odvetvie v sociálnej psychológii – enviromentálna psychológia. Keďže väčšinu produktívneho času trávime v kancelárii, je dôležité, aby šlo o zdravé prostredie, ktoré nás nabíja energiou a nevyčerpáva. Okrem toho by malo podporiť produktivitu a prispieť k želaným výkonom. Našťastie sa v tomto technologicky aj vedomostne veľmi rýchlo posúvame vpred.

„ Kancelária ako taká by mala slúžiť najmä aktivitám, a to primárne “deep work” – tzv. hlboko koncentrovanej práci a zmysluplnému stretávaniu sa.“

Veľa sa hovorí o rovnováhe medzi pracovným a osobným životom, tzv. work-life balance. Mal by sa pracovný život oddeľovať od súkromného? Darí sa nám to vôbec robiť?

Deľba súkromia a práce je dôležitá pokiaľ hovoríme o tom, aby sme nezanedbali jednu, alebo druhú oblasť. Myslím si však, že čoraz častejšie je naša práca kreatívna do takej miery, že sa prirodzene prelína s našim súkromím.

Častokrát nás k dobre vykonanej práci motivuje a inšpiruje práve naše najbližšie okolie, alebo nachádzame inšpiráciu v nejakej záľube a prenášame to do svojej práce. Vtedy tá deľba môže vyznieť ťažkopádne, najmä teda čo sa anglického výrazu týka. Myslím, že nám to komplikuje najmä jazyk.

Je však ešte jeden uhol pohľadu na túto tému, podľa ktorého  deľbu na prácu a súkromný život vyhľadávajú najmä ľudia, ktorí  od svojej práce majú dôvod hľadať únik – pre ktorých je ich práca prevažne záťažou. Myslím, že po určitom čase vysokej záťaže (u každého je tá miera iná),   sa práca stane toxická, bez ohľadu na to, či ho to, čo robí baví alebo nie. A tým pádom rozumiem, prečo je téma stále aktuálna.

Stres a vysoké pracovné vyťaženie sú chorobou našej doby. Možno by sme si mohli nájsť aj alternatívne výrazy k work-life balance, ktoré opisujú optimálny životný štýl.

Aké faktory vplývajú na produktivitu a pohodu ľudí v práci?

Na túto otázku hľadá spolu so mnou odpoveď každý, kto má zodpovednosť za ľudí v práci.

Na náš výkon a pohodu vplýva takmer všetko. Cesta do práce, vzťah so šéfom, kvalita vzduchu, ktorý dýchame, množstvo času, ktorý trávime na zbytočných stretnutiach, jedlo aké máme k dispozícií na blízku kancelárie, jasne stanovené očakávania, transparentnosť, autonómia, psychologické bezpečie, príležitosti na učenie sa, dostupnosť zelene, efektívne plánovanie a veľa ďalších faktorov.

Aké sú podľa vašich skúseností najčastejšie stresové faktory na pracovisku? Čo pomáha vám lepšie zvládať pracovný stres?

 „Najviac nás v práci stresujú nejasné alebo nerealisticky stanovené očakávania a toxické vzťahy.“

Zvládanie stresu je individuálne, záleží od odolnosti jednotlivca, situácie a životného obdobia. Mne najviac pomáha stratégia vzdialenia sa od práce práve vtedy, keď sa toho na mňa valí najviac. Odchádzam do prírody, trávim čas sama, so psom alebo robím nejaký šport. Keď sa potom vrátim do “diania” mám väčší nadhľad a dokážem konať efektívnejšie.

Pre niekoho môže byť “stresovým faktorom“ v práci aj jeho šéf. Byť dobrým šéfom, vodcom a viesť ľudí je náročná úloha. Čo si podľa vás vyžaduje a čo všetko by mal dobrý líder spĺňať?

Nemyslím, že budem vedieť v tejto odpovedi obsiahnuť všetko, čím je dobrý líder. Je to určite integrita, benevolencia, trpezlivosť, úprimný záujem o ľudí(zjednodušene sa hovorí o empatii, ale to je veľmi široký pojem) a vytrvalosť. Mohli by sme ale polemizovať, o akú organizáciu ide, a v akom štádiu životného cyklu sa nachádzame.

Viesť ľudí je zručnosť, ktorá sa do určitej miery dá naučiť, nie je ale žiadna hanba priznať si, keď to prirodzene nejde. Je nereálne, aby sa všetci narodili s nadaním manažovať ľudí. Ak v tom máme deficit a je nevyhnutné, aby sme to robili, prvý krok je priznať si, že sa treba dovzdelávať.

Som však zástancom investovať energiu tam, kde je návratnosť najviac pravdepodobná. Vôbec nemusí byť každý skvelý manažér.  Myslím si, že trošku sme tomuto ošiaľu prepadli. Líder je však niečo iné. Dobrým lídrom môže byť každý.

Hoci je telesné zdravie pre našu prácu potrebné, netreba zabúdať ani na to mentálne. Ako vplýva pracovné prostredie na naše mentálne zdravie? Môže naše pracovné prostredie súvisieť aj so syndrómom vyhorenia?

Fyzické pracovné prostredie môže negatívne ovplyvniť mieru stresu**, a teda nepriamo prispieť k syndrómu vyhorenia.

V širšom slova zmysle, pracovné prostredie vrátane kultúry a vzťahov, so syndrómom vyhorenia súvisí silno, a mnoho firiem preto aktívne investuje do “wellbeingu” zamestnancov. Tieto opatrenia sú podstatne rozumnejšie, aj z ekonomického hľadiska, ako odstraňovanie následkov syndrómu vyhorenia.

Ste tiež spoluzakladateľkou organizácie Trust Women, ktorá sa venuje prepájaniu a vzdelávaniu žien a odstraňovaniu rodových stereotypov. Ako to z vášho pohľadu vyzerá s rovnoprávnosťou žien v pracovnej oblasti?

Nerovnosť medzi pohlaviami ubližuje celej spoločnosti. Náš prístup, ako to zmeniť, je zbližovanie mužov a žien.

Hovoríme otvorene o tabuizovaných témach, prinášame príležitosti na vzdelávanie, osobný a profesný rast.  Chceme podporiť autentický prejav oboch pohlaví a naplno rešpektujeme odlišnosti, aby sa ani muži ani ženy nemuseli správať tak, ako je to očakávané, ale tak, ako je im prirodzené.

Skoro každá žena v mojom okolí zažila istú formu diskriminácie v práci, mnohé zažívajú sexuálne obťažovanie pravidelne.

Mám však v okolí aj mnohých mužov a ženy vo vedúcich pozíciách, ktorí by takéto správanie vo svojich tímoch netolerovali, a aktívne podporujú rovnaké zaobchádzanie.

Títo ľudia sú príkladom a dôkazom, že to ide aj inak, a že skutočne úspešné spoločnosti ponúkajú bezpečné, vyvážené a slobodné pracovné prostredie.